Najskôr je nutné zmieniť, že keď korčule kúpite, musíte ich nechať pred prvým použitím nabrúsiť, korčule nie sú z výroby zámerne nabrúsené minimálne z bezpečnostných dôvodov pri preprave a hlavne pri skúšaní.

Na novom noži je potrebné vybrúsiť tzv. žliabik, teda výbrus spodnej hrany noža v tvaru písmena U, vďaka ktorému vzniknú dve ostré hrany, ktoré sa zarezávajú do ľadu.

Žliabik si môžete nechať urobiť aj podľa vašich požadaviek. Náročnejší aktívni korčuliari riešia aj hĺbku žliabika. Čím vyššie číslo, tým je hĺbka žliabika menšia (žliabik je mäkší). Tento žliabik prefrujú agilní korčuliari, ktorí sú rýchli a často rýchlo menia smer.

Naopak hlbší žliabik je obecne povedané vhodný pre silových korčuliarov, ktorí sa potrebujú o ľad viac zaprieť. Hlboký žliabik je tak častovyužívaný silovejšími alebo ťažšími korčuliarmi.

Tvar žliabika je potom samozrejme veľmi individuálny, každému môže vyhovovať niečo iné.

Každému korčuliarovi doporučujeme pred vstupom na ľad hrany skontrolovať. Pokiaľ uvidíte poškodené hrany, je potreba nôž upraviť. Pri drobnom poškodení môže stačiť brusný kameň. Pri väčšom poškodení noža je potreba nechať nože prebrúsiť na brúske k tomu určenej.

Rekreačný korčuliar

• Obecne platí, že pokiaľ chodíte korčuľovať rekreačne párkrát za zimu, stačí nechať korčule nabrúsiť raz až dvakrát ročne. Samozrejme záleží na okolnostiach (váha, kvalita materiálu noža a pod.)

Amatérsky hráč

• Amatérsky korčuliar, ktorý je na ľade 1-2x týždne by mal nože brúsiť cca každé 2-3 týždne. Opäť sa samozrejme jedná o orientačné doporučenie, iné nároky bude mať 100 kg vážiaci silový korčuliar a iné agilný junior.

Poloprofesionál

• Pokročilejší hráč, ktorý už trénuje aktívne a pravidelne 3x-5x týždne, by mal korčule brúsiť cca raz za 1-2 týždne.

Brúsenie Korčúľ

Aj keď sa to nezdá, tak brúsenie korčúľ si vyžaduje individuálny prístup pre každý typ korčuľovania. Či už ide o klasické hokejové, krasokorčuliarske či rýchlostné korčuľovanie, pri každom si treba dať na to pozor. Dnes si preto vysvetlíme pár princípov, spôsobov brúsenia.

Hokejové, rekreačné a krasokorčuliarske korčule.

Aj keď tieto tri typy hádžem do jedného vreca, ich brúsenie bude vždy individuálne. Jediným dôvodom prečo ich spájam je to, že sa dajú brúsiť na jednom mieste jedným strojom. Kdežto napríklad rýchlostné korčule sa brúsiť na mašine pre tie vyššie spomínané typy nedajú.

Brúsenie korčúľ má niekoľko faktorov, ktoré ovplyvnia Vaše korčuľovanie. Preto je pre každého vhodné niečo iné. Aby som bol konkrétny tak si vezmime takých hokejistov. Obranca bude mať korčule nabrúsené, inak ako útočník či brankár. To isté bude pri krasokorčuľovaní, tanečný pár bude mať korčule inak nabrúsené ako freestylista (voľnoštýliar).

Brúsenie hrany

Pozrime sa najprv na brúsenie hrany korčule. Keď vravím o hrane, tak sa pozrite na nôž korčule zospodu. To je ta malá plôška, ktorá sa priamo dotýka ľadu a do ktorej sa vybrusuje polomer. Tento polomer je dôležitým faktorom, ktorý bude ovplyvňovať vašu stabilitu a rýchlosť. A teda, čím väčší je polomer brúsenia, tým vyššia je vaša rýchlosť, ale zároveň máte aj menej stability. A opačne čím menší je polomer brúsenia, tým vyššia je vaša stabilita a manévrovateľnosť, ale na úkor rýchlosti. Je to kvôli tomu, že menší polomer sa Vám do ľadu zaryje viac ako korčuľa nabrúsená s väčším polomerom.

Brúsenie hrany ovplyvňuje nie len spôsob akým sa chcete korčuľovať, ale aj hrúbka noža. Tak napríklad hrúbka noža na krasokorčuliarskych topánkach je okolo 0.11″ (palcov) a na rekreačných alebo hokejových je to 0.15″. To znamená, že ak chcem dosiahnuť rovnaký grip na oboch korčuliach (povedzme, že mám doma aj také aj také korčule) musím si pre užší nôž zvoliť menší polomer. Inak by hĺbka zárezu nebola taká, ako pri hrubšom noži, a teda uhol zárezu by bol menší. Dobre je to vidieť na obrázku.

Hrany korčúľ musia byť rovnako veľké na oboch stranách žliabku. Chcem tým povedať, že vnútorná hrana noža musí byť rovnako vysoká ako vonkajšia hrana noža. Ak by tak nebolo, tak pri zákrute do jednej či druhej strany by ste mali pocit, že sú korčule tupé.

 Brúsenie profilu

Ak sa pozrieme na korčule zo strany, uvidíme určité zakrivenie noža (niečo ako húpacie kreslo). Toto zakrivenie nám ovplyvňuje sklz a manévrovateľnosť. Treba tu však povedať, že toto zakrivenie nebýva konštantné po celej dĺžke noža, ale od stredu dopredu býva väčšie ako dozadu. Tomu sa hovorí “rockering”. Teda máme na jednom noži viacero polomerov zakrivenia. K čomu je to dobré? Nuž keď som spomínal to húpacie kreslo, tak si predstavte húpacie kreslo s malým polomerom húpania ako sa rýchlo rozhojdá, a potom s velikým polomerom ako sa pomaly hojdá. Tak nejako je to aj pri korčuliach. (Nie celkom, je to len príklad.) V podstate s menším polomerom sa rýchlejšie pohneme dopredu, vyštartujeme, či spravíme otočku ale neskôr napríklad zabrzdíme. Tento rockering je teda naozaj potrebný na tých miestach ako sa pohybujeme. Ak štartujeme, využívame prednú časť korčule, a teda polomer je menší v prednej časti korčule (sú viac zahnuté), a ak brzdíme tak používame päty korčule, a teda polomer je tam väčší. V strednej časti je krivka takmer plochá, tu využívame pri samotnom sklze najviac, preto je dobré mať tú dotykovú plochu čo najväčšiu.

Kedy brúsiť korčule

• Pokiaľ sú korčule nové, nechajte ich nabrúsiť pred prvým použitím.
• Pokiaľ máte strhnutú hranu, teda ryhu alebo vryp v hrane korčule, je potreba korčule prebrúsiť brusným kameňom alebo brúskou.
• Keď sa na vašom noži začne objavovať rez, doporučujeme korčule prebrúsiť.
• Pri šľapnutí na tvrdý povrch (betón, kamienky a pod.). V takom prípade často dochádza k poškodeniu alebo čiastočnému strhnutiu hrany a samozrejme je treba nechať nože okamžite prebrúsiť.